Bezpodielové spoluvlastníctvo
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) predstavuje špecifický režim vlastníctva, ktorý vzniká medzi manželmi samotným uzatvorením manželstva. Na jeho vznik nie je potrebný žiaden ďalší právny úkon, rovnako však jeho vznik manželia nemôžu vylúčiť, a to ani súhlasným prejavom vôle. BSM vzniká výlučne medzi manželmi, takže takýto režim spoluvlastníctva si subjekty nemôžu vzájomne dohodnúť, napr. v prípade partnerského spolužitia a to i bez ohľadu na dĺžku trvania takéhoto vzťahu.
Uzatvorením manželstva tak všetky veci, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov, patria manželom spoločne a nerozdielne. Pri takto nadobudnutých veciach nie je ani určený pomer spoluvlastníctva, nemožno hovoriť o tom, že polovica veci patrí jednému, a tá ďalšia druhému manželovi. Každá takto nadobudnutá vec patrí vo svojej celistvosti jednému, ako i druhému manželovi. Výnimku predstavujú veci, ktoré jeden z manželov nadobudol darom alebo dedením. Tieto veci, napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva, zostávajú vo výlučnom vlastníctve manžela. Rovnako ako aj veci, ktoré nadobudli manželia pred uzatvorením manželstva ostávajú v ich výlučnom vlastníctve, a teda nespadajú do režimu BSM.
Od zákonnej úpravy režimu BSM sa však je možné odchýliť, a to prostredníctvom tzv. modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako sme už vyššie uviedli, manželia sa nemôžu dohodnúť na tom, že v ich manželskom zväzku BSM nevznikne. Zákonná úprava BSM môže byť dohodou manželov zmenená len v troch smeroch.
Prvým spôsobom manželia môžu zmeniť rozsah BSM a to tak, že ho rozšíria, prípadne zúžia. Týmto spôsobom môžu manželia docieliť, že veci, ktoré by do BSM nespadali, budú doňho zahrnuté, alebo naopak, veci, ktoré by podľa zákonnej úpravy spadali do BSM, sa z neho vylúčia. Dohody o zúžení alebo rozšírení BSM sa však nemôžu vzťahovať na veci, ktoré už boli nadobudnuté do BSM, prípadne do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Napríklad, ak už manželia nadobudli nehnuteľnosť za trvania manželstva, ktorá je v ich BSM, nemôžu následne uzavrieť dohodu o zúžení BSM, na základe ktorej by nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve manžela.
Príklad: Manžel zdedí po svojich rodičoch rodinný dom. Podľa zákonnej úpravy by takáto nehnuteľnosť vzhľadom na to, že bola nadobudnutá dedením, nepatrila do BSM. Manžel však chce, aby jeho manželka bola vlastníkom rodinného domu rovnako ako aj on. V tomto prípade je preto nevyhnutné, aby manželia uzatvorili dohodu, ktorou BSM rozšíria o túto nehnuteľnosť.
Opačným prípadom je situácia, kedy sa manželia dohodnú, že motorové vozidlo, ktoré nadobudnú počas trvania manželstva zo spoločných úspor, bude patriť len jednému z manželov. V tomto prípade je potrebné dohodou zúžiť rozsah BSM o toto konkrétne motorové vozidlo.
Manželia môžu taktiež vzájomnou dohodou upraviť čas vzniku BSM. Podľa zákonnej úpravy BSM vzniká v okamihu uzatvorenia manželstva. Takouto dohodou je možné vznik BSM oddialiť až do prípadného zániku manželstva. To znamená, že v takomto prípade manželia po uzavretí manželstva naďalej nadobúdajú všetky veci do svojho výlučného manželstva a môžu s nimi voľne disponovať bez súhlasu druhého manžela. Avšak v prípade, že manželstvo zanikne, bez ohľadu na to, či zanikne rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, všetky veci, ktoré by bez existencie predchádzajúcej dohody manželov patrili do BSM, sa stávajú súčasťou BSM až takýmto zánikom manželstva a sú predmetom vyporiadania.
Manželia si ďalej môžu odchylným spôsobom od zákonnej úpravy upraviť otázku správy spoločného majetku. Môžu sa dohodnúť, že spoločný majetok budú spravovať len spoločne, alebo naopak, že spoločný majetok bude spravovať len jeden z manželov.
Je dôležité však zdôrazniť, že dohody manželov, ktorými sa je možné odchýliť od zákonnej úpravy BSM musia mať formu notárskej zápisnice. V prípade, že táto forma nie je dodržaná, má to za následok absolútnu neplatnosť dohody, a teda sa na dohodu hľadí akoby nikdy nevznikla a režim BSM sa spravuje zákonnou úpravou.
