Dedenie

Dedenie a základné informácie o dedení

Dedičské konanie

Každý z nás sa skôr či neskôr vo svojom živote stretne s otázkou dedenia. Napriek silným emóciám spojených so smrťou je však nevyhnutné mať v oblasti dedičského konania aspoň základné informácie, ktoré nám bližšie priblížia, ako prebieha dedičské konanie pred notárom. Cesty, ktorými sa bude dedičské konanie viesť sú dve – dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, prípadne zmiešaný typ dedenia, kedy sa dedí oboma spôsobmi súčasne. V prípade, že poručiteľ zanechal závet, takto určení testamentárni dediči budú mať v dedení prednosť pred zákonnými dedičmi.

Dedičov zo zákona predstavujú poručiteľovi príbuzní, pri čom však je tento spôsob dedenia odstupňovaný podľa jednotlivých skupín. V prípade, že poručiteľ nezanechal závet, vytvorí sa súpis jeho aktív a pasív, zároveň sa zistí okruh príbuzných ako aj ich príbuzenský vzťah k poručiteľovi. Dedičské konanie v tomto prípade riadi podľa štyroch dedičských tried – v prvom rade dedia poručiteľove deti a manžel, a to rovnakým dielom. Je však pochopiteľné, že v prípade, ak poručiteľ žil v čase svojej smrti v manželstve, dedenie sa týka len jeho zákonného podielu vyplývajúceho z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že ak napríklad poručiteľ vlastnil spolu so svojou manželkou rodinný dom, po jeho smrti sa stáva predmetom dedenia len jeho zákonný podiel, a teda polovica rodinného domu (vylučujúc otázku zúženia alebo rozšírenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá však nie je predmetom tejto problematiky). V prípade, že nededí niektoré z detí poručiteľa (napríklad z dôvodu jeho predchádzajúcej smrti), dedičstvo prechádza na vnúčatá poručiteľa. Je však vylúčené, aby v rámci prvej dedičskej skupiny dedil výlučne manžel poručiteľa. Ak by nastala takáto situácia, dedenie sa spravuje podľa druhej dedičskej skupiny, v ktorej sú zastúpení manžel, poručiteľovi rodičia a tie osoby, ktoré minimálne po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa s ním žili v spoločnej domácnosti. V prípade, že sa dedičské konanie nemôže spravovať ani podľa druhej dedičskej triedy, nastupuje tretia skupina, ktorú predstavujú súrodenci poručiteľa a už vyššie spomenuté osoby, ktoré s poručiteľom zdieľali spoločnú domácnosť. Štvrtú dedičskú skupinu predstavujú prarodičia poručiteľa. Ak neexistuje žiadna z týchto osôb, a poručiteľ nezriadil závet, dedičstvo pripadne štátu ako tzv. odúmrť.

V živote sa však vyskytnú rôzne situácie, kedy je vôľou poručiteľa, aby niektorý z jeho zákonných dedičov nededil, či dedil v menšom rozsahu, aký mu prináleží zo zákona, prípadne, aby z jeho dedičstva pripadol diel aj osobe, ktorá nie je jeho príbuzným. Riešením takejto situácie je zriadenie závetu počas života poručiteľa. Najmenej rozporuplným druhom závetu je práve ten, ktorý poručiteľ urobí v rámci notárskej zápisnice, nakoľko v nej uvedený obsah je nespochybniteľný. Je však možné, aby závet napísal poručiteľ vlastnou rukou za prítomnosti dvoch svedkov, čo so sebou podľa nášho názoru prináša v rámci dedičského konania nemalé problémy. Napríklad je možné spochybniť pravosť podpisu, výpovede svedkov, či dokonca môže chýbať niektorá z nevyhnutných podmienok, ktoré musí závet obsahovať, ako je napríklad dátum. Takéto pochybenia spôsobujú automaticky absolútnu neplatnosť závetu a vôľa poručiteľa, ktorú chcel prejaviť ešte za svojho života, tak nemôže byť zohľadnená. Je preto zrejmé, že zriadenie závetu prostredníctvom notárskej zápisnice je najvhodnejším spôsobom prejavu svojej poslednej vôle. Takto vyhotovený závet je uložený do notárskej úschovy, ktorá ho zabezpečuje pred jeho zničením, prípadne stratou.

Z uvedených, len základných informácií vyplýva, že problematika dedenia je skutočne rozsiahla a komplikovaná. Vaše otázky zodpovie najlepšie sám notár, ktorý Vám objasní taktiež ďalšie možnosti vyporiadania dedičstva, priblíži Vám otázky týkajúce sa zriadenia závetu či možnosti vydedenia. Problematika dedenia je veľmi špecifická a odvíja sa od okolností toho ktorého prípadu. Je preto dôležité myslieť nielen na to, čo je dnes, ale aj na situáciu v budúcnosti, ktorej zmena už nebude vo Vašich rukách.

Martin Vlha notár

JUDr. Martin Vlha, PhD.

Je absolventom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave (2009) a absolventom odboru medzinárodné vzťahy a diplomacia na Vysokej školy mezinárodních a veřejných vztahů Praha (2012). V roku 2010 získal akademický titul doktor práv (JUDr.) a v roku 2012 akademický titul doktor filozofie (PhD.) v odbore trestné právo.

Prezrite si
naše najnovšie
články

Všetky články
Základné informácie pri dedení
Prepis auta
Notárske služby pri kúpe a predaji auta
Táto webstránka používa súbory cookies

Na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Títo partneri môžu príslušné informácie skombinovať s ďalšími údajmi, ktoré ste im poskytli alebo ktoré od vás získali, keď ste používali ich služby.